Jump to content

ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ

ⵙⴳ ⵡⵉⴽⵉⴱⵉⴷⵢⴰ
ⴰⵎⴰⴳⵔⴰⴷ ⴰⴷ ⵉⴳⴰ ⵙⵓⵍ ⴰⴳⵓⵊⵉⵍ. ⵎⴽ ⵜⵓⴼⵉⴷ, ⵔⵏⵓ ⴰⵙⵖⵓⵏ ⵏⵏⵙ ⴳ ⴽⵕⴰⴹⵜ ⵜⴰⵙⵏⵉⵡⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ.
ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ
proto-language
ⴰⴷⵓⵙⵎⵉⵍ ⵏⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵙⵏⴼⵍ
UNESCO language status6 extinct ⵙⵏⴼⵍ

ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵇⵇⴱⵓⵔⵜ ⵏⵖ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ (ⵙ ⵜⴰⵏⴳⵍⵉⵣⵜ: Proto-Berber, Proto-Libyan) ⵜⴳⴰ ⵢⴰⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵣⴰⵢⴽⵓⵜ, ⵏⵜⵜⴰⵜ ⴰ ⵣⵖ ⴷ ⴼⴼⵖⵏⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⵉⴷⴷⵔⵏ ⴰⵙⵙ ⴰⴷ. ⵜⴽⴽⴰ ⵜⵜ ⵉⵏⵏ ⵜⴳⴰ ⵢⴰⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵜ, ⴰⵢⴰⵏⵏ ⴰ ⴼ ⴳⴰⵏⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⴷ ⵣⴳⵉⵙ ⴼⴼⵖⵏⵉⵏ ⵉⵙⵜⵉⵙ ⵏ ⵄⵎⵎⵉⵙ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⵉⵚⵔⵉⵜ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴽⵓⵛⵉⵢⵉⵏⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵙⴰⵎⵉⵢⵉⵏⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵜⵛⴰⴷⵉⵢⵉⵏⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵓⵎⵓⵟⵉⵢⵉⵏ.[1]

ⵜⵟⵟⴰⴼ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏⵏⴰ ⵓⵔ ⵉⵍⵍⵉⵏ ⵖ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ, ⵎⴰⵛⵛ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵏ ⵖⵉⵍ ⴰⴷ ⵎⵎⵔⵡⴰⵙⵏⵜ ⴱⴰⵀⵔⴰ ⵖ ⵉⵏⴳⵔⴰⵜⵙⵏ. ⵜⴱⴰⵢⵏ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵖⴰⵔ 3000 ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ ⵎⵇⵇⴰⵔ ⵜⴱⴹⴰ ⴼ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵢⵉⵏⵜ ⴳⵔ 9000 ⴷ 10,000 ⵏ ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ. ⵉⵖ ⴷ-ⵏⵓⵛⴽⴰ ⴰⴷ ⵏⵥⵕ ⵎⴰⴷ ⵜⴻⵜⵜⵉⵏⵉ ⵜⵓⵙⵙⵏⴰ ⵏ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⴷ ⵓⵎⵣⵔⵓⵢ[2], ⵔⴰⴷ ⵉⵎⴰⵙⵙⴰⵏⵏ ⵏⵏⴰⵏ ⵎⴰⵙ ⵜⵣⵔⵉ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⴰⴷ ⴼ ⵙⵉⵏ ⵜⵉⴽⵍⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⵀⴰⵣⵜ, ⴰⴷ ⵜⵏ ⵉⴳⴰⵏ:[3]

  • ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ 1 (PB1) ⵏⵏⴰ ⵢⵓⵎⴰⵏⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ 7000 ⵏ ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ.
  • ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ 2 (PB2) ⵜⴰⴷ ⵜⴳⴰ ⵉⵍⵍⵉⵙ ⵏ (PB1), ⴷ ⵏⵜⵜⴰⵜ ⴰ ⵖ ⴷ ⵓⵛⴽⴰⵏⵜ ⴰⴽⴽⵯ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⵙⵓⵍ ⵉⵍⵍⴰⵏ ⵖⵉⵍ-ⴰⴷ.

ⵖ ⵜⴰⵙⵓⵜ ⵜⵉⵙ 30 ⴷⴰⵜ ⵏ ⵜⵍⴰⵍⵉⵜ ⵏ ⵄⵉⵙⴰ, ⴱⴹⴰⵏ ⵎⵉⴷⴷⵏ ⵍⵍⵉ ⵙⴰⵡⴰⵍⵏⵉⵏ ⵙ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵖ ⵜⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ ⴳⵔ ⵍⵎⵖⵔⵉⴱⵎⵉⵚⵔⴰ. ⵖ ⵜⴰⵙⵓⵜ ⵜⵉⵙ 10 ⴷⴰⵜ ⴰⴷ ⵉⴳⴳⵣ ⵄⵉⵙⴰ, ⵉⵊⵕⴰ ⵢⴰⵏ ⵜⵜⴰⵡⴰⵙⵙⵓⵄ ⵢⴰⴹⵏ ⵏⵜⵜⴰⵏ ⴰⴷ ⴰⵖ ⵉⵙⴽⵔⵏ ⵎⴰ ⵎⵉ ⵏⵜⵜⵉⵏⵉ ⵖⵉⵍⴰ ⵉⴳⴷⵓⴷⵏ ⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵏ ⵍⵍⵉ ⵏⵏ ⵉⵣⵎⵎⵉⵎⵏ ⵖ ⴷⴰⵔ ⵉⵔⵓⵎⵉⵢⵏ. ⵉⵊⵔⴰ ⵜⵜⴰⵡⴰⵙⵙⵓⵄ ⵉⴳⴳⵯⵔⴰⵏ ⵖ ⵢⵉⴼⴹ ⴷ ⴽⵔⴰ ⴹⴰⵔⵜ ⵄⵉⵙⴰ, ⵍⵍⵉⵖ ⵏⵏⵓⵛⴳⵏ ⵉⵎⵓⵣⴰⵖ ⵏⵖ ⵉⵜⵡⴰⵔⴳⵉⵢⵏ ⵍⵍⵉ ⵢⵓⵎⵥⵏ ⵖⵉⵍⴰ ⵜⴰⵏⵣⵔⵓⴼⵜ ⵉⵎⵇⵇⵓⵔⵏ ⵏ ⵜⴼⵔⵉⵇⵜ ⵍⵍⵉ ⵎⵉ ⵏⵜⵜⵉⵏⵉ ⵚⵚⴰⵃⵔⴰ.

ⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]

ⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵏ ⵉⵥⵎⵓⵥⵥⴰⵍ ⵉⵇⵇⴱⵓⵔⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵉⴱⵉⴷⴷ ⴼ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵙⵢⴰⵡⴰⵏⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ ⵖ ⵎⵏⵏⴰⵡ ⵉⵥⵎⵓⵥⵥⴰⵍ, ⵉⴱⴷⴷ ⴷⴰⵖ ⴼ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⴳⵔ ⵜⵉⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⵜⵔⴰⵔⵉⵏ[4] ⵏⵖ ⴷ ⵜⵎⴰⵛⴰⵖⵜ ⵏⵏⴰ ⵉⴳⴰⵏ, ⵖ ⵜⴰⵏⵏⴰⵢⵜ ⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵉⵎⵔⵣⵓⵜⵏ ⵣⵓⵏ ⴷ Prasse[5], ⵜⴰⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵜ ⵍⵍⵉ ⴱⴰⵀⵔⴰ ⵢⴰⵔⵢⵏ ⵜⵉⵎⵥⵍⴰⵢ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ.

ⵜⴰⵙⵏⵎⵙⵍⵉⵜ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]

ⵖ ⵡⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵏ ⴽⴰⵕⵍ ⴳⵓⵟⴼⵔⵉⴷ ⴱⵕⴰⵙⵕⴰⵙ|ⴽⴰⵕⵍ ⴳ. ⴱⵕⴰⵙ]] ⴷ ⵎⴰⵔⵜⵏ ⴽⵓⵚⵎⴰⵏ, ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴽⴽⴰⵏ ⵜⵜ ⵉⵏⵏ ⴷⴰⵔⵙ ⴽⵔⴰⴹ ⵉⵖⵔⵉⵜⵏ ⴳⵣⵣⵓⵍⵏⵉⵏ /ă/, /ĭ/, /ŭ/ ⴷ ⴽⴽⵓⵥ ⵖⵣⵣⵉⴼⵏⵉⵏ /ā/, /ī/, /ū/ ⴷ /ē/. ⵜⵓⴳⴷⵓⵜⵉⵏ ⵏⵏⵙⵏ ⵖ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵜⵔⴰⵔⵜ:

Tugdutin n iɣritn n Tmaziɣt Tmzwarut ɣ tmaziɣin titrarin[6]
*ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ

ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ

ⵜⴰⵥⵏⴰⴳⵜ ⵜⴰⵎⴰⵛⴰⵖⵜ /

ⵜⴰⵖⴷⵉⵎⵙⵜ

Tamaziɣt n

ugafay

ă ă ə
ĭ ə ə
ŭ ə ə
ă a a
ĭ e i
ĭ i i
ŭ u u

ⵜⵉⵔⴳⴰⵍⵉⵏ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]

ⴷⴰ ⵉⵜⵜⴰⵍⵙ ⴽⵓⵚⵎⴰⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵉ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ:

ⴰⵏⴰⵡ ⴰⵏⵛⵓⵛⴰⵏ ⵓⴳⵍⴰⵏ/ⴰⴷⵍⵓⴳⵍⴰⵏ ⵉⵎⴹⴼⵕ-ⵓⴷⵍⵓⴳⵍ./

ⴰⵏⵖⴰⵏ

ⵓⵍⵡⵉⵖⴰⵏ ⵉⵍⴹⵟⴰⵏ ⴰⴳⵔⴰⵏⵣⴰⵣⴰⵏ
ⴰⵔⵙⵉⵜⴰⵏ ⴰⵏⴽⴰⵔⴰ ⴰⵔⵙⵉⵜⴰⵏ ⴰⵜⵜⵡⴰⵏⵛⵓⵛ
ⵓⵏⵣⵉⵔ m n̪ː
ⴰⴳⴳⴰⵖ

t̪ː

d̪ː

d̪ˤ d̪ːˤ c?

ɟ?

cː?

ɟː?

k

g

ɢ ʔ
ⴰⵎⵔⵢⴰⵏ f

β

s̪ː

z̪ː

z̪ˤ z̪ːˤ
ⴰⵣⵏⴰⵖⵔⵉ j dʒ: w gːʷ
ⵉⵎⵉⴷⵉⵙ l̪ː
ⴰⵙⵎⴰⵎⴰⵢ r̪ː

ⵎⴽⴷⴰ ⵉⴳⴰ ⵍⵃⴰⵍ ⴳ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⵜⵔⴰⵔⵉⵏ, ⵜⵓⴳⵜ ⵏ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵟⵟⴰⴼⵏⵜ ⵜⵓⴳⴷⵓⵜ ⵜⴰⵎⵙⴰⵙⵉⵜ ⵜⵓⵙⵙⵉⴷⵜ, ⴳⵉⵏ ⵉⵎⵙⵍⵉⵜⵏ *β ⴷ *ʔ ⵉⵙⵍⵉⴷⵏ ⵡⴰⵃⴷⵓ ⵜⵏ. ⵖ ⵜⴰⵎⴰ ⵏ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ *ɟ ⴷ *ⴳ ⵥⵍⵉⵏⵜ ⴳ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵊⴰⵏⴰⵜⵉⵏ:

ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ

ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ

ⵜⴰⵎ. ⵜⴰⵖⴷ. ⵜⴰⵔⵉⴼ. ⵜⴰⵛⵏⵡ.
g ɟ ʒ ʒ
*g g ɟ y g

ⵖⵎⴽ ⴰⵏⵏ ⴷ ⴽⵔⴰ ⵏ *c ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵍⵍⵉ ⵉⵜⵜⴳⴳⴰⵏ k ⵖ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵓⵔ ⴳⵉⵏⵉⵏ ⵏ ⵜⵉⵊⴰⵏⴰⵜⵉⵏ, ⵉⴳ š ⵖ ⵜⵊⴰⵏⴰⵜ (ⵎⴰⵛⴰ ⵍⵍⴰⵏ ⵎⵏⵏⴰⵡⵜ ⵜⵓⴳⴷⵓⵜⵉⵏ ⵜⵉⵔⵍⵓⴳⴰⵏⵉⵏ). ⵙ ⵓⵎⴷⵢⴰ, căm "ⴽⵎⵎ (ⵓⵏⵜⵉ ⴰⵙⵓⴼ)" ⴰⵔ ⵉⵜⵜⴰⵖⵓⵍ šəm. (ⴰⵙⵏⴼⵍ ⴰⴷ ⴰⵔ ⵉⵜⵜⵊⵕⵓ ⵖ ⵜⵏⴼⵓⵙⵜⵜⵙⵉⵡⵉⵜ ⴷⵖ ⵏⵜⵜⵏⵜⵉ).

ⵖ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⴳⵎⵓⴹⴰⵏⵉⵏ:

  • dˤ → tˤ

ⵢⴰⵖⵓⵍ -əβ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵇⵇⴱⵓⵔⵜ ⵉⴳⴰ ''-ⵉ'' ⵖ ⵜⵊⴰⵏⴰⵜ (ⵜⴰⵣⵏⴰⵜⵉⵜ).[7] ⵙ ⵓⵎⴷⵢⴰ, arəβ "write" ⴰⵔ ⵉⵜⵜⴰⵖⵓⵍ ''ari''. (ⴰⵙⵏⵍⴼ ⴰⴷ ⴰⵔ ⵉⵜⵜⵊⵕⵓ ⵖ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵉⵏ ⵏ ⵡⴰⵟⵍⴰⵙ ⴰⵏⴰⵎⵎⴰⵙ, ⵙⵍⴰⵡⴰⵏⵜ ⴰⴽⴽⵯ ⵜⴰⵏⵜⴰⵍⴰ ⵏ ⵉⵥⴰⵢⵢⴰⵏ, ⵖ ⵉⵏⴼⵓⵙⵏ ⴷ ⵜⵙⵉⵡⵉⵜ.)

ⵖⴰⵙ ⵜⴰⵖⴷⵉⵎⵙⵜⵜⵡⵉⵍⴰⵏⵜ ⴰⴷ ⵢⴰⵔⵢⵏ ⴰⴼⵓⵏⵉⵎ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴰⵎ β;[8] ⵖ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ, ⴰⵔ ⵜⴻⵜⵜⴰⵖⵓⵍ h ⵏⵖ ⵜⴰⴼⵓⴹ.

ⵥⵕ ⵓⴳⴳⴰⵔ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]

ⵜⵉⵏⵉⴷⵍⵉⵙⵏ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]
  • Allati, Abdelaziz (2002). Diachronie tamazighte ou berbere (en francés). Publications de L'Universite Abdelmalek Essaâdi. p. 296. ISBN 9981-61-015-1.
  • Blench, R. (2006). Archaeology, language, and the African past. Rowman Altamira. p. 361. ISBN 0-7591-0466-2.
  • Boukouss, Ahmed (2009). Phonologie de l'amazigh. Institut Royal de la Culture Amazigh. p. 445. ISBN 9954-28-019-7. Archivado desde el original el 26 de noviembre de 2013.
  • Ehret, Christopher (1995). Reconstructing Proto-Afroasiatic (Proto-Afrasian): vowels, tone, consonants, and vocabulary. University of California Press. p. 557. ISBN 0-520-09799-8.
  • Heath, Jeffrey (2005). A grammar of Tamashek (Tuareg of Mali). Walter de Gruyter. p. 745. ISBN 3-11-018484-2.
  • Heine, Bernd; Derek Nurse (2000). African languages: an introduction. Cambridge University Press. p. 396. ISBN 0-521-66629-5.
  • Kossmann, Maarten (2001a), «L'origine du vocalisme en zénaga de Mauritanie», en Ibriszimow, Dymitr; Vossen, Rainer, eds., Etudes berbères, pp. 89-95
  • Kossmann, Maarten (2001b), «The Origin of the Glottal Stop in Zenaga and its Reflexes in the other Berber Languages», Afrika und Übersee 84: 61-100
  • König, Christa (2008). Case in Africa. Oxford University Press. p. 343. ISBN 0-19-923282-2.
  • Prasse, Karl G. (1972-1974). Manuel de grammaire touarègue (tăhăggart) 3. Copenhagen.

ⵉⵣⴷⴰⵢⵏ ⵉⴱⵕⵕⴰⵏⵏ

[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]
  1. ^ Abdl Aziz Alati (2002). Diachronie tamazighte ou berbere (s tfransist). منشورات جامعة عبد المالك السعدي. p. 296. ISBN 9981-61-015-1.
  2. ^ Militarev, A. (1984), "Sovremennoe sravnitel'no-istoricheskoe afrazijskoe jazykoznanie: chto ono mozhet dat' istoricheskoj nauke?", Lingvisticheskaja rekonstrukcija i drevnejshaja istorija Vostoka, Moscow, pp. 3–26, 44–5
  3. ^ Louali & Philippson 2003, "Les Protoméditerranéens Capsiens sont-ils des protoberbères ? Interrogations de linguiste.", GALF (Groupement des Anthropologues de Langue Française), Mrrakc، 22-25 Cutanbir 2003.
  4. ^ Galand, L. 1988, "Le berbère" in Les langues dans le monde ancien et moderne, III, les langues chamito-sémitiques, ed. by Jean Pierrot & David Cohen, Paris, éditions CNRS, 207–242.
  5. ^ Prasse, Karl-G. 1973–74. Manuel de grammaire touarègue (tahaggart). Copenhague: Akademisk forlag.
  6. ^ Kossmann, Maarten (2001a), "L'origine du vocalisme en zénaga de Mauritanie", in Ibriszimow, Dymitr; Vossen, Rainer (eds.), Etudes berbères, pp. 89–95
  7. ^ See also Maarten Kossmann, "Les verbes à i finale en zénète" Archived 2011-07-18 at the Wayback Machine", Etudes et Documents Berbères 13, 1995, pp. 99–104.
  8. ^ Kossmann 1999:61.