ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ
| ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ | |
|---|---|
| proto-language | |
| ⴰⴷⵓⵙⵎⵉⵍ ⵏ | ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ |
| UNESCO language status | 6 extinct |
ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ - ⵙⵏⴼⵍ - ⵡⵉⴽⵉⴷⴰⵜⴰ | |
ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵇⵇⴱⵓⵔⵜ ⵏⵖ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ (ⵙ ⵜⴰⵏⴳⵍⵉⵣⵜ: Proto-Berber, Proto-Libyan) ⵜⴳⴰ ⵢⴰⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵣⴰⵢⴽⵓⵜ, ⵏⵜⵜⴰⵜ ⴰ ⵣⵖ ⴷ ⴼⴼⵖⵏⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⵉⴷⴷⵔⵏ ⴰⵙⵙ ⴰⴷ. ⵜⴽⴽⴰ ⵜⵜ ⵉⵏⵏ ⵜⴳⴰ ⵢⴰⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵜ, ⴰⵢⴰⵏⵏ ⴰ ⴼ ⴳⴰⵏⵜ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⴷ ⵣⴳⵉⵙ ⴼⴼⵖⵏⵉⵏ ⵉⵙⵜⵉⵙ ⵏ ⵄⵎⵎⵉⵙ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⵉⵚⵔⵉⵜ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴽⵓⵛⵉⵢⵉⵏ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵙⴰⵎⵉⵢⵉⵏ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵜⵛⴰⴷⵉⵢⵉⵏ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵓⵎⵓⵟⵉⵢⵉⵏ.[1]
ⴰⵎⵣⵔⵓⵢ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]ⵜⵟⵟⴰⴼ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏⵏⴰ ⵓⵔ ⵉⵍⵍⵉⵏ ⵖ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ, ⵎⴰⵛⵛ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵏ ⵖⵉⵍ ⴰⴷ ⵎⵎⵔⵡⴰⵙⵏⵜ ⴱⴰⵀⵔⴰ ⵖ ⵉⵏⴳⵔⴰⵜⵙⵏ. ⵜⴱⴰⵢⵏ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵖⴰⵔ 3000 ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ ⵎⵇⵇⴰⵔ ⵜⴱⴹⴰ ⴼ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵓⵙⵢⴰⵡⵉⵢⵉⵏⵜ ⴳⵔ 9000 ⴷ 10,000 ⵏ ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ. ⵉⵖ ⴷ-ⵏⵓⵛⴽⴰ ⴰⴷ ⵏⵥⵕ ⵎⴰⴷ ⵜⴻⵜⵜⵉⵏⵉ ⵜⵓⵙⵙⵏⴰ ⵏ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⴷ ⵓⵎⵣⵔⵓⵢ[2], ⵔⴰⴷ ⵉⵎⴰⵙⵙⴰⵏⵏ ⵏⵏⴰⵏ ⵎⴰⵙ ⵜⵣⵔⵉ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⴰⴷ ⴼ ⵙⵉⵏ ⵜⵉⴽⵍⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⵀⴰⵣⵜ, ⴰⴷ ⵜⵏ ⵉⴳⴰⵏ:[3]
- ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ 1 (PB1) ⵏⵏⴰ ⵢⵓⵎⴰⵏⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ 7000 ⵏ ⵉⵙⴳⴳⵯⴰⵙⵏ ⴰⵢⴰ.
- ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ 2 (PB2) ⵜⴰⴷ ⵜⴳⴰ ⵉⵍⵍⵉⵙ ⵏ (PB1), ⴷ ⵏⵜⵜⴰⵜ ⴰ ⵖ ⴷ ⵓⵛⴽⴰⵏⵜ ⴰⴽⴽⵯ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵍⵍⵉ ⵙⵓⵍ ⵉⵍⵍⴰⵏ ⵖⵉⵍ-ⴰⴷ.
ⵖ ⵜⴰⵙⵓⵜ ⵜⵉⵙ 30 ⴷⴰⵜ ⵏ ⵜⵍⴰⵍⵉⵜ ⵏ ⵄⵉⵙⴰ, ⴱⴹⴰⵏ ⵎⵉⴷⴷⵏ ⵍⵍⵉ ⵙⴰⵡⴰⵍⵏⵉⵏ ⵙ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵖ ⵜⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ ⴳⵔ ⵍⵎⵖⵔⵉⴱ ⴷ ⵎⵉⵚⵔⴰ. ⵖ ⵜⴰⵙⵓⵜ ⵜⵉⵙ 10 ⴷⴰⵜ ⴰⴷ ⵉⴳⴳⵣ ⵄⵉⵙⴰ, ⵉⵊⵕⴰ ⵢⴰⵏ ⵜⵜⴰⵡⴰⵙⵙⵓⵄ ⵢⴰⴹⵏ ⵏⵜⵜⴰⵏ ⴰⴷ ⴰⵖ ⵉⵙⴽⵔⵏ ⵎⴰ ⵎⵉ ⵏⵜⵜⵉⵏⵉ ⵖⵉⵍⴰ ⵉⴳⴷⵓⴷⵏ ⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵏ ⵍⵍⵉ ⵏⵏ ⵉⵣⵎⵎⵉⵎⵏ ⵖ ⴷⴰⵔ ⵉⵔⵓⵎⵉⵢⵏ. ⵉⵊⵔⴰ ⵜⵜⴰⵡⴰⵙⵙⵓⵄ ⵉⴳⴳⵯⵔⴰⵏ ⵖ ⵢⵉⴼⴹ ⴷ ⴽⵔⴰ ⴹⴰⵔⵜ ⵄⵉⵙⴰ, ⵍⵍⵉⵖ ⵏⵏⵓⵛⴳⵏ ⵉⵎⵓⵣⴰⵖ ⵏⵖ ⵉⵜⵡⴰⵔⴳⵉⵢⵏ ⵍⵍⵉ ⵢⵓⵎⵥⵏ ⵖⵉⵍⴰ ⵜⴰⵏⵣⵔⵓⴼⵜ ⵉⵎⵇⵇⵓⵔⵏ ⵏ ⵜⴼⵔⵉⵇⵜ ⵍⵍⵉ ⵎⵉ ⵏⵜⵜⵉⵏⵉ ⵚⵚⴰⵃⵔⴰ.
ⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]ⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵏ ⵉⵥⵎⵓⵥⵥⴰⵍ ⵉⵇⵇⴱⵓⵔⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵉⴱⵉⴷⴷ ⴼ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⴷ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⴼⵔⵙⵢⴰⵡⴰⵏⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ ⵖ ⵎⵏⵏⴰⵡ ⵉⵥⵎⵓⵥⵥⴰⵍ, ⵉⴱⴷⴷ ⴷⴰⵖ ⴼ ⵓⵙⵎⵣⴰⵣⴰⵍ ⴳⵔ ⵜⵉⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⵜⵔⴰⵔⵉⵏ[4] ⵏⵖ ⴷ ⵜⵎⴰⵛⴰⵖⵜ ⵏⵏⴰ ⵉⴳⴰⵏ, ⵖ ⵜⴰⵏⵏⴰⵢⵜ ⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵉⵎⵔⵣⵓⵜⵏ ⵣⵓⵏ ⴷ Prasse[5], ⵜⴰⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵜ ⵍⵍⵉ ⴱⴰⵀⵔⴰ ⵢⴰⵔⵢⵏ ⵜⵉⵎⵥⵍⴰⵢ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ.
ⵜⴰⵙⵏⵎⵙⵍⵉⵜ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]ⵖ ⵡⴰⵍⵍⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵏ ⴽⴰⵕⵍ ⴳⵓⵟⴼⵔⵉⴷ ⴱⵕⴰⵙⵕⴰⵙ|ⴽⴰⵕⵍ ⴳ. ⴱⵕⴰⵙ]] ⴷ ⵎⴰⵔⵜⵏ ⴽⵓⵚⵎⴰⵏ, ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴽⴽⴰⵏ ⵜⵜ ⵉⵏⵏ ⴷⴰⵔⵙ ⴽⵔⴰⴹ ⵉⵖⵔⵉⵜⵏ ⴳⵣⵣⵓⵍⵏⵉⵏ /ă/, /ĭ/, /ŭ/ ⴷ ⴽⴽⵓⵥ ⵖⵣⵣⵉⴼⵏⵉⵏ /ā/, /ī/, /ū/ ⴷ /ē/. ⵜⵓⴳⴷⵓⵜⵉⵏ ⵏⵏⵙⵏ ⵖ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵜⵔⴰⵔⵜ:
| *ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ
ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ |
ⵜⴰⵥⵏⴰⴳⵜ | ⵜⴰⵎⴰⵛⴰⵖⵜ / | Tamaziɣt n |
|---|---|---|---|
| *ă | ă | ă | ə |
| *ĭ | ĭ | ə | ə |
| *ŭ | ŭ | ə | ə |
| *ā | ă | a | a |
| *ē | ĭ | e | i |
| *ī | ĭ | i | i |
| *ū | ŭ | u | u |
ⵜⵉⵔⴳⴰⵍⵉⵏ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]ⴷⴰ ⵉⵜⵜⴰⵍⵙ ⴽⵓⵚⵎⴰⵏ ⵜⵓⵚⴽⴰ ⵉ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ:
| ⴰⵏⴰⵡ | ⴰⵏⵛⵓⵛⴰⵏ | ⵓⴳⵍⴰⵏ/ⴰⴷⵍⵓⴳⵍⴰⵏ | ⵉⵎⴹⴼⵕ-ⵓⴷⵍⵓⴳⵍ./ | ⵓⵍⵡⵉⵖⴰⵏ | ⵉⵍⴹⵟⴰⵏ | ⴰⴳⵔⴰⵏⵣⴰⵣⴰⵏ | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| ⴰⵔⵙⵉⵜⴰⵏ | ⴰⵏⴽⴰⵔⴰ | ⴰⵔⵙⵉⵜⴰⵏ | ⴰⵜⵜⵡⴰⵏⵛⵓⵛ | ||||||||||||
| ⵓⵏⵣⵉⵔ | m | mː | n̪ | n̪ː | |||||||||||
| ⴰⴳⴳⴰⵖ | t̪
d̪ |
t̪ː
d̪ː |
d̪ˤ | d̪ːˤ | c?
ɟ? |
cː?
ɟː? |
k
g |
kː
gː |
ɢ | qː | ʔ | ||||
| ⴰⵎⵔⵢⴰⵏ | f
β |
fː | s̪
z̪ |
s̪ː
z̪ː |
z̪ˤ | z̪ːˤ | |||||||||
| ⴰⵣⵏⴰⵖⵔⵉ | j | dʒ: | w | gːʷ | |||||||||||
| ⵉⵎⵉⴷⵉⵙ | l̪ | l̪ː | |||||||||||||
| ⴰⵙⵎⴰⵎⴰⵢ | r̪ | r̪ː | |||||||||||||
ⵎⴽⴷⴰ ⵉⴳⴰ ⵍⵃⴰⵍ ⴳ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⵜⵔⴰⵔⵉⵏ, ⵜⵓⴳⵜ ⵏ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵟⵟⴰⴼⵏⵜ ⵜⵓⴳⴷⵓⵜ ⵜⴰⵎⵙⴰⵙⵉⵜ ⵜⵓⵙⵙⵉⴷⵜ, ⴳⵉⵏ ⵉⵎⵙⵍⵉⵜⵏ *β ⴷ *ʔ ⵉⵙⵍⵉⴷⵏ ⵡⴰⵃⴷⵓ ⵜⵏ. ⵖ ⵜⴰⵎⴰ ⵏ ⵜⵔⴳⴰⵍⵉⵏ *ɟ ⴷ *ⴳ ⵥⵍⵉⵏⵜ ⴳ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵊⴰⵏⴰⵜⵉⵏ:
| ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ
ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ |
ⵜⴰⵎ. | ⵜⴰⵖⴷ. | ⵜⴰⵔⵉⴼ. | ⵜⴰⵛⵏⵡ. |
|---|---|---|---|---|
| *ɟ | g | ɟ | ʒ | ʒ |
| *g | g | ɟ | y | g |
ⵖⵎⴽ ⴰⵏⵏ ⴷ ⴽⵔⴰ ⵏ *c ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵍⵍⵉ ⵉⵜⵜⴳⴳⴰⵏ k ⵖ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵓⵔ ⴳⵉⵏⵉⵏ ⵏ ⵜⵉⵊⴰⵏⴰⵜⵉⵏ, ⵉⴳ š ⵖ ⵜⵊⴰⵏⴰⵜ (ⵎⴰⵛⴰ ⵍⵍⴰⵏ ⵎⵏⵏⴰⵡⵜ ⵜⵓⴳⴷⵓⵜⵉⵏ ⵜⵉⵔⵍⵓⴳⴰⵏⵉⵏ). ⵙ ⵓⵎⴷⵢⴰ, căm "ⴽⵎⵎ (ⵓⵏⵜⵉ ⴰⵙⵓⴼ)" ⴰⵔ ⵉⵜⵜⴰⵖⵓⵍ šəm. (ⴰⵙⵏⴼⵍ ⴰⴷ ⴰⵔ ⵉⵜⵜⵊⵕⵓ ⵖ ⵜⵏⴼⵓⵙⵜ ⴷ ⵜⵙⵉⵡⵉⵜ ⴷⵖ ⵏⵜⵜⵏⵜⵉ).
ⵖ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵜⵉⴳⵎⵓⴹⴰⵏⵉⵏ:
- dˤ → tˤ
ⵢⴰⵖⵓⵍ -əβ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵇⵇⴱⵓⵔⵜ ⵉⴳⴰ ''-ⵉ'' ⵖ ⵜⵊⴰⵏⴰⵜ (ⵜⴰⵣⵏⴰⵜⵉⵜ).[7] ⵙ ⵓⵎⴷⵢⴰ, arəβ "write" ⴰⵔ ⵉⵜⵜⴰⵖⵓⵍ ''ari''. (ⴰⵙⵏⵍⴼ ⴰⴷ ⴰⵔ ⵉⵜⵜⵊⵕⵓ ⵖ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵎⵣⴰⵔⴰⵢⵉⵏ ⵏ ⵡⴰⵟⵍⴰⵙ ⴰⵏⴰⵎⵎⴰⵙ, ⵙⵍⴰⵡⴰⵏⵜ ⴰⴽⴽⵯ ⵜⴰⵏⵜⴰⵍⴰ ⵏ ⵉⵥⴰⵢⵢⴰⵏ, ⵖ ⵉⵏⴼⵓⵙⵏ ⴷ ⵜⵙⵉⵡⵉⵜ.)
ⵖⴰⵙ ⵜⴰⵖⴷⵉⵎⵙⵜ ⴷ ⵜⵡⵉⵍⴰⵏⵜ ⴰⴷ ⵢⴰⵔⵢⵏ ⴰⴼⵓⵏⵉⵎ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵜⴰⵎⵣⵡⴰⵔⵓⵜ *β ⴰⵎ β;[8] ⵖ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵉⵏ ⵢⴰⴹⵏⵉⵏ, ⴰⵔ ⵜⴻⵜⵜⴰⵖⵓⵍ h ⵏⵖ ⵜⴰⴼⵓⴹ.
ⵥⵕ ⵓⴳⴳⴰⵔ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]ⵜⵉⵏⵉⴷⵍⵉⵙⵏ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]- Allati, Abdelaziz (2002). Diachronie tamazighte ou berbere (en francés). Publications de L'Universite Abdelmalek Essaâdi. p. 296. ISBN 9981-61-015-1.
- Blench, R. (2006). Archaeology, language, and the African past. Rowman Altamira. p. 361. ISBN 0-7591-0466-2.
- Boukouss, Ahmed (2009). Phonologie de l'amazigh. Institut Royal de la Culture Amazigh. p. 445. ISBN 9954-28-019-7. Archivado desde el original el 26 de noviembre de 2013.
- Ehret, Christopher (1995). Reconstructing Proto-Afroasiatic (Proto-Afrasian): vowels, tone, consonants, and vocabulary. University of California Press. p. 557. ISBN 0-520-09799-8.
- Heath, Jeffrey (2005). A grammar of Tamashek (Tuareg of Mali). Walter de Gruyter. p. 745. ISBN 3-11-018484-2.
- Heine, Bernd; Derek Nurse (2000). African languages: an introduction. Cambridge University Press. p. 396. ISBN 0-521-66629-5.
- Kossmann, Maarten (2001a), «L'origine du vocalisme en zénaga de Mauritanie», en Ibriszimow, Dymitr; Vossen, Rainer, eds., Etudes berbères, pp. 89-95
- Kossmann, Maarten (2001b), «The Origin of the Glottal Stop in Zenaga and its Reflexes in the other Berber Languages», Afrika und Übersee 84: 61-100
- König, Christa (2008). Case in Africa. Oxford University Press. p. 343. ISBN 0-19-923282-2.
- Prasse, Karl G. (1972-1974). Manuel de grammaire touarègue (tăhăggart) 3. Copenhagen.
ⵉⵣⴷⴰⵢⵏ ⵉⴱⵕⵕⴰⵏⵏ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]- Proto-Berber etymologies (Alexander Militarev)
- Berber languages and Berber peoples: genetic and linguistic diversity
- Berber languages — PDF (4.2 MB)
- Proto-Berber kindship words — PDF (23.8 KB)
ⵉⵙⴰⵖⵓⵍⵏ
[ⵙⵏⴼⵍ | ⵙⵏⴼⵍ ⴰⵙⴰⴳⵎ]- ^ Abdl Aziz Alati (2002). Diachronie tamazighte ou berbere (s tfransist). منشورات جامعة عبد المالك السعدي. p. 296. ISBN 9981-61-015-1.
- ^ Militarev, A. (1984), "Sovremennoe sravnitel'no-istoricheskoe afrazijskoe jazykoznanie: chto ono mozhet dat' istoricheskoj nauke?", Lingvisticheskaja rekonstrukcija i drevnejshaja istorija Vostoka, Moscow, pp. 3–26, 44–5
- ^ Louali & Philippson 2003, "Les Protoméditerranéens Capsiens sont-ils des protoberbères ? Interrogations de linguiste.", GALF (Groupement des Anthropologues de Langue Française), Mrrakc، 22-25 Cutanbir 2003.
- ^ Galand, L. 1988, "Le berbère" in Les langues dans le monde ancien et moderne, III, les langues chamito-sémitiques, ed. by Jean Pierrot & David Cohen, Paris, éditions CNRS, 207–242.
- ^ Prasse, Karl-G. 1973–74. Manuel de grammaire touarègue (tahaggart). Copenhague: Akademisk forlag.
- ^ Kossmann, Maarten (2001a), "L'origine du vocalisme en zénaga de Mauritanie", in Ibriszimow, Dymitr; Vossen, Rainer (eds.), Etudes berbères, pp. 89–95
- ^ See also Maarten Kossmann, "Les verbes à i finale en zénète" Archived 2011-07-18 at the Wayback Machine", Etudes et Documents Berbères 13, 1995, pp. 99–104.
- ^ Kossmann 1999:61.